Ešte dávna spomienka na prvú návštevu Roháčskych plies: Celú našu skupinku viedol starší pán. Trasa viedla zo Zverovky cez Látanú dolinu, sedlo Zábrať (Zábraď?!), Ťatliakovo pleso, a zostup Spálenou (Zelenou) dolinou. Starý pán nás celý čas \"poháňal\", až mi to začalo vadiť, až začal byť dosť protivný. A čuduj sa svete: keď sme po návrate vychádzali v Kvačanoch z auta, práve sa začalo zmrákať... Odvtedy mám rešpekt k názorom starších a skúsenejších, viacej verím, že vedia, čo robia a prečo tak robia. Starý pán mal trasu prejdenú viacej ráz, veľmi dobre vedel, koľko času potrebuje, a vedel správen zakalkulovať aj cestu autom.